reklama

Slovenská justícia alebo ako sa (ne)stať účastníkom súdneho konania

Hovorí sa, že paragraf je preto tak pokrútený, aby si ho každý mohol otočiť podľa svojej potreby. Na Slovensku je to naozaj realita.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Nedávno sa mi do rúk dostal rukopis jedného bývalého väzňa s názvom „Koncepcia justičnej politiky v právnom štáte“. Musím sa priznať, je to naozaj zaujímavé čítanie. Autor sa v nej zaoberá problematikou väzenstva a ponúka aj možnosti riešenia tejto problematiky. Ale prečo o tom píšem? Tento autor je aj účastníkom občiansko-právneho sporu, v ktorom vystupuje ako žalobca a žaluje jednu zo štátnych zložiek. Nebudem spomínať podrobnosti tohto sporu, to nie je podstata tohto článku. Tou podstatou je samotné súdne konanie. Aby som to vysvetlil, ten autor, nazvime ho Mário, ako som už spomenul, zažaloval jednu zo štátnych zložiek, teda vypracoval žalobu a podal ju na súd. Súd jeho žalobu prijal a vyzval ho, aby si zvolil advokáta, ktorý ho bude právne zastupovať, keďže Mário nemá právnické vzdelanie a v občiansko-právnom súdnom konaní musí byť každý jeho účastník (žalobca, aj žalovaný) právne zastúpený. A tu nastal problém. Mário nemal na to, aby si mohol dovoliť zaplatiť si advokáta a tak požiadal súd o jeho pridelenie. Veď v trestno-právnych veciach súdy advokátov prideľujú, tak prečo by tak nemohli urobiť aj v občiansko-právnych sporoch? Súd Mária odkázal na Centrum právnej pomoci. Tak tam Mário napísal, poslal im všetky potrebné dokumenty, ktoré si „centrum“ vyžiadalo a po pol roku prišla záporná odpoveď. „Centrum“ mu odmietlo poskytnúť bezplatnú právnu pomoc nie pre to, že by na ňu Mário nemal nárok (túto podmienku splnil) ale pre to, že podľa názoru „centra“ by bol tento spor bezúspešný. Mário oznámil rozhodnutie „centra“ súdu a opäť požiadal súd o pridelenie advokáta. A zo súdu prišla odpoveď – súd ho opätovne vyzval na zvolenie advokáta a oznámil mu, že ak si ho nezvolí, súd konanie zruší z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky, ktorou je právne zastúpenie účastníka konania. A teraz poďme k „Všeobecným východiskám“ už spomenutej koncepcie:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„V zmysle čl. 1 Ústavy SR s poukazom na jej Preambulu je Slovenská Republika zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý prijíma a dodržiava ústavu, ústavné zákony, zákony a iné medzinárodné právne akty, ktoré ratifikovala.

Zvrchovanosť štátu znamená, že štát sám rozhoduje, aké zákony príjme a ako ich bude aplikovať.

Demokracia je forma politického zriadenia, ktorá umožňuje všetkým plnoprávnym občanom účasť na správe a riadení štátu, je založená na princípe podriadenia sa menšiny väčšine a uznania slobody a rovnosti občanov, a jej podstatou je nadriadenosť občanov nad štátom vyjadrená tak, že všetka moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov (politikov). Tým je ústavnou formou vyjadrený základný princíp demokracie v právnom štáte.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Právny štát možno definovať ako vládu práva, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú okrem iného stelesnené také princípy ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy), sa kladie osobitý dôraz na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané – teda občanmi. K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takého uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd. Preto je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu jeho Ústavné zriadenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ústavným zriadením sa rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaných náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci, územnej samosprávy a politických strán a hnutí upravených Ústavou SR – teda princíp deľby moci, a to za predpokladu, že v právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu, ako aj právnických a fyzických osôb vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Súčasťou tejto rovnováhy je i systém deľby moci na zákonodarnú, súdnu a výkonnú, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce, pričom Ústava SR vymedzuje proporcie a hranice deľby moci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Právnu istotu možno jednoznačne definovať ako ochranu dôvery občanov v právny poriadok, čiže požiadavku všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem, rovnako ako zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality).

Súdna moc: Súdy SR sú nezávislým, nestranným, objektívnym a spravodlivým nástrojom na ochranu práva, ktoré v súlade s platným právnym poriadkom, ktorý vychádza z ustanovení Ústavy SR ako základného zákona štátu, ako aj ustanovení medzinárodných právnych aktov (zmlúv), ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené zákonným spôsobom, prejednávajú spory o občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o trestnoprávnej zodpovednosti občanov. V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy (aj súdov) tak, aby neboli porušované práva občanov. V tomto zmysle má najvýznamnejšiu úlohu ochrany práv občanov ustanovenie čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR, ako aj ustanovenie čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda aby o právach a povinnostiach – záväzkoch, resp. trestno-právnej zodpovednosti rozhodovali súdy, u ktorých nevzniká pochybnosť o ich nezaujatosti, nestrannosti, nezávislosti a spravodlivosti. Stručne povedané, z uvedených článkov vyplýva pre občanov právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces. Podstatou práva na súdnu ochranu je oprávnenosť každého občana reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá aj povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov a medzinárodných zmlúv, ktoré SR ratifikovala – teda právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite dostať.“

Ako vidíte, autor – Mário to rozpísal naozaj zaujímavo, pričom sa opieral o výklady – judikáty Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti je potom zarážajúci fakt, že obyčajný človek nemá reálnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany – teda aby o jeho žalobe rozhodol súd na súdnom pojednávaní a to len z dôvodu názoru „centra“ o bezúspešnosti sporu a nedostatku financií na zaplatenie advokáta. Mnoho krát som počul, že ľudia sú si rovný a rovnejší. Pri týchto faktoch mi napadá iné porekadlo - Na Slovensku si nikto nie je rovný. 

Patrik Tűma

Patrik Tűma

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný pracujúci človek s vlastným názorom na dianie okolo seba a držím sa hesla - Veritas Vos Liberabit , čiže pravda ťa oslobodí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu